Lidská práva musí být v srdci

Details
Category: Starý web
Published: Sunday, 30 August 2015 17:50
Written by Ing. Jiří Fiala
Hits: 1283

 

Bdelosť občanov je spása mesta

Aj táto myšlienka zaznela na diskusnom večere o ľudských právach

V rámci projektového cyklu 100 farieb života Žiliny zorganizovala Nadácia 21. storočia minulý štvrtok podvečer v poradí už 24. diskusné fórum, tentokrát na tému o právach človeka. Diskusia sa nekonala v priestoroch nadácie, ale výnimočne v Kultúrnom centre Stanica – Záriečie, pretože bola jedným z podujatí, ktoré bolo súčasťou  medzinárodného filmového festivalu Jeden svet. Večer moderoval Peter Ničík.
Jiří Fiala, jeden zo siedmich hostí podujatia, pricestoval až z Prahy. V jeho úvodnej reči vyzdvihol účasť sudcu Róberta Urbana na podujatí, lebo v Čechách vraj nebýva zvykom, aby sudcovia prišli medzi ľudí. Rozprával o tom, že ľudské práva nikdy neboli a nikdy nebudú samozrejmosťou. „Mali by byť predovšetkým v našich mysliach a dušiach. Ich vymáhanie je povinnosťou každého jedného z nás,“ povedal Fiala, ktorý pracuje ako hovorca štrasburského výboru a občianskeho združenia K213 v Českej republike. Martinčan Štefan Folkman pracuje ako metodik školstva a počas večera vysvetlil, že práva detí a učiteľov vôbec nie sú jednoduché. „Učitelia by sa mali viac zamerať na diagnostiku detí, ale na druhej strane pri ich povinnostiach na ňu vôbec nemajú čas,“ argumentoval Folkman. Právnička Sylvia Gancárová je  bývalou vyšetrovateľkou. V súčasnosti pracuje ako vedúca poradenského centra Náruč. Uviedla mnoho konkrétnych príkladov porušovania ľudských práv, s ktorými sa stretla nielen počas predchádzajúceho zamestnania, ale práve pri jej klientoch v centre Náruč. Nešetrila kritikou do radov polície a všetkým zúčastneným odkázala, aby sa nevzdávali a bojovali za svoje práva. „Štát ľuďom niečo garantuje, ale v skutočnosti to neplatí. Konania na polícií a súde trvajú veľmi dlho. Profesionálnosť a zákonnosť policajtov je tiež dôležitá,“ apelovala Gancárová, ktorá spomenula aj skutočnosť o nízkom povedomí žien ohľadom ich práv. Občiansky aktivista zo združenia Za krajšiu Žilinu Jozef Mičic má skúsenosť, že keď je niekto dlho pri moci, tak si vytvára vlastný hodnotový rebríček a pravidlá. “Ľudí, ktorých sme si zvolili, aby spravovali veci verejné, sú tu pre nás, nie my pre nich,“ zdôraznil Mičic, pretože má pocit, akoby si práve toto ľudia neuvedomovali. Zároveň dodal, že Slováci vo všeobecnosti nemajú záujem uplatňovať svoje práva. Advokát a občiansky aktivista Vladimír Pirošík je Banskobystričan, ktorý sa narodil a vyrastal v Žiline. Hovoril o práve na ochranu súkromia a osobných údajov, kde spomenul poslednú kauzu, ktorá hýbe Slovenskom a to je nelegálne odpočúvanie občanov. Podľa jeho slov sa štát stáva totalitným, ak má záujem zasahovať do súkromia občanov. Veľmi by si želal, aby ľudia viac žili so svojím mestom, obcou alebo regiónom. „Ideálne by bolo, keby v každom meste platilo - bdelosť občanov je spása mesta,“ vyslovil prianie Pirošík. Ďalšia občianska aktivistka Zuzana Poláčková tvrdí, že keby ľudia dôsledne dodržiavali práva iných ľudí, tak by nedochádzalo ku konfliktom. „Keby sme boli zodpovední a každý by sme si uplatňovali svoje ľudské povinnosti, tak by sme ľudské práva vôbec nepotrebovali,“ povedala Poláčková. Bývalý predseda Krajského súdu v Žiline Róbert Urban hovoril o tom ako počas jeho riadenia súdu apeloval u sudcov na ich citlivejší prístup pri uplatňovaní práva, ale aj o tom, kde bola tá správna hranica, aby to nemalo opačný efekt, že sudca sa bude báť rozhodnúť. Zdôraznil, že občania majú právo sa prísť pozrieť na pojednávania a dokonca, že ich prítomnosť zvyšuje ostražitosť sudcov. Na záver vyzval všetkých, aby sa nebáli vstúpiť do súboja s mocou a hľadali pravdu. „Napriek tomu, že je to cesta dlhá a komplikovaná, tak každý by mal nájsť odvahu obhajovať svoje práva,“ dodal Urban. Prvú časť rozhlasovej nahrávky z diskusného podvečera Nadácie 21. storočia o ľudských právach odvysiela Rádio Fajn v premiére v sobotu 3. februára o 20.00h a v repríze v pondelok 5. februára o 21.00h.

Monika Janigová
MY Žilinské noviny